podľa zápisov v levočskom „Pestrom zborníku“ zo 17. stor. pre akordeón (organ,klavír,čembalo…) Op.14, č.4 Oživovaniu, resp. „reštaurovaniu“ zachovaných hudobno-historických pamiatok najmä východoslovenského regiónu sa venujem popri vlastnej kompozičnej činnosti priebežne už od 70-tich rokov. Prvým inšpiračným prameňom v tomto zmysle bol pre mňa práve levočský „Pestrý zborník“ z prvej polovice 17. storočia, na ktorý vtedy upriamila moju pozornosť prof. M. Potemrová. Samotný zborník bol náhodou objavený roku 1922 na trhu v Košiciach a kedysi bol súčasťou významného kultúrno-historického súboru Levočských tabulatúrnych zborníkov, ktoré sú nielen vzácnou informáciou o bohatom a rozvinutom hudobnom živote na Slovensku v dobe ich vzniku, ale vo všeobecnosti zároveň reprezentujú hudobnú tvorbu v 16. a 17. storočí a navyše obsahujú aj jedinečné diela ľudového charakteru. Už z toho evidentne vyplýva, že aj na našom území sa v období reformačného rozmachu predvádzala hodnotná hudobná produkcia. Pri tvorbe mojich siedmich suít z notového materiálu v levočskom „Pestrom zborníku“ som uplatnil a spracoval takmer všetky jeho inštrumentálne časti a vždy som sa pritom snažil čo najviac rešpektoval ich pôvodné zápisy. Po odstránení rôznych nedostatkov, vyplývajúcich evidentne z nečitateľných, neúplných i nejasných zápisov v tabulatúrach, som vo vybraných zápisoch doplnil chýbajúce hlasy, niekde aj takty, harmonicky i dynamicky som ich precizoval a obohatil avšak stále so zreteľom na zachovanie štýlovej čistoty. Spájaním viacerých vhodných zápisov do jednotlivých častí som ich samozrejme následne aj formovo dotváral. Zo zatiaľ siedmich suít, ktoré som vytvoril podľa zápisov v tomto zborníku, tri sú pôvodne (alebo následne) určené pre klávesové nástroje (organ, akordeón, klavír, čembalo a p.). Suitu choreicu, ktorá je v poradí štvrtou suitou, som napísal na podnet akordeónistu Vadimíra Čuchrana v roku 1978 a v roku 2006 som urobil aj jej verziu pre akordeón a violončelo. A napokon čo sa týka jej názvu – keďže pre zapisovateľa tohto zborníka bolo zrejme v tej dobe označenie chorea bežné pre ľudový tanec, a pretože zo 14 vzácnych zápisov choreí v zborníku som v tejto suite spracoval päť, dal som jej aj preto prívlastok „choreica“. P.S. Zároveň želám veľa zdaru tomuto ročníku MAS v Poprade. Jozef Podprocký