rozhovor

Rozhovor s porotcom ad. Januszom Paterom

spravca

Existuje rozdiel medzi starou akordeónovou školou a novým štýlom hry na akordeón?

Súčasný svet okolo nás sa mení a tým prináša nové spôsoby vyjadrovania pocitov a dojmov. V novom spôsobe hry hľadáme nové spôsoby výrazu, novej hudby, škály zvuku a akustiky. Vychádzame z novej kvality nástroja. To všetko sa mení na novú školu akordeónu. Sme svedkami vývoja veľkého spektra nových štýlov a interpretácie. Najvýznamnejším činiteľom evolúcie akordeónového sveta sú súťažné prehliadky, napríklad aj táto vaša súťaž v Poprade. Môžeme tu počuť výkony s peknou hudobnou estetikou hry, dynamikou fráz aj muzicírovaním. Na súťaži je rozhodujúce zvládnuť psychický tlak.

Rozpoznáte chyby z trémy od skutočných nedostatkov?

Hráč, ktorý zo svojho vnútra odovzdáva hudbu nemá trému, pretože tá ustupuje do úzadia. Aj nedostatky prípravy znamenajú veľké psychické napätie a znamenajú trému.

Je rozhodujúca dramaturgia súťažného programu, alebo vynikajúci hráč zahrá dobre čokoľvek?

V niektorých prípadoch by bolo možno lepšie prispôsobiť dramaturgiu úrovni účastníka.

Keď chystáte svojich žiakov na súťaž, čo im zvyknete radiť tesne pred vystúpením?

Vždy hovorím svojím študentom, že si musia uvedomiť radosť z hry, radosť z možností hrať v novom prostredí. Aby sa tešili na nové publikum, dokázali hrať pre nich, nie pre seba, zaujali rovesníkov, ale aj konkurentov. Vždy im vravím, že svojich konkurentov musia prijať a po súťaži sa stanú ich priateľmi.

Aká interpretácia barokových diel je podľa vás štýlová?

Štýlová hra barokovej interpretácie pozostáva z typickej barokovej artikulácie. Interpret musí hrať s chuťou a rešpektovať tzv. „manier“ ilustrovaný v tej dobe. Ideálne je, ak sa inštrumentalista dnešného nástroja priblíži charakteru zvuku typického barokovému inštrumentu.

Poďakovanie organizátorom súťaže

Medzinárodná súťaž v Poprade zaujíma významné miesto v prestížnych európskych podujatiach hudby mladých, talentovaných detí, študentov, zároveň umelcov. Toto pekné mesto pod Tatrami je hypnotizujúcim magnetom ľudí zamilovaných do akordeónu, umelcov a organizátorov, ktorí vytvárajú podujatiu sympatickú atmosféru. Moje poďakovanie patrí osobnostiam, ktoré taktiež svojou kvalitou prispievajú ku výnimočnej úrovni akordeónovej hry. Hudba, ktorej každý z nich odovzdáva svoj individuálny spôsob môže byť podaná iba v komfortných podmienkach zabezpečených prostredníctvom organizátorov. ,,Pani riaditeľka Katarína Kočišová i celý kolektív spolupracovníkov, vám patria slová najvyššieho uznania a vďačnosti.“ Vďaka vašej srdečnosti a ústretovosti, sa už teraz teším na ďalší ročník súťaže v Poprade. Láska k hudobnému umeniu, v príjemnej atmosfére motivuje do ešte hodnotnejších prezentácii na súťažnej scéne v Poprade. Srdečne ďakujem za krásne dojmy a priateľské stretnutia milovníkov umenia akordeónovej hry.

Janusz Pater

Rozhovor s Otom Mellom

spravca

Viesť profesionálne teleso znamená nosiť ho neustále vo svojej mysli. Je to tak i u Vás?

Myslím, že tak ako dobrý remeselník rozmýšľa o svojej práci, keď je ňou motivovaný a vedec sa neustále zamýšľa nad svojim cieľom, tak aj my umelci, keď sme niečím nadchnutí, tak to neustále nosíme vo svojej mysli. Našťastie mám vedľa seba nadšených kolegov, ktorí sú tiež zapálení pre spoluprácu.

Ako si vyberáte repertoár pre orchester?

Počúvame všetkých, ktorí nám chcú dať námet. Sú to aj deti, kolegovia, ľudia z nášho okolia, rodina. Samozrejme rozhodujúce slovo o tom, čo zaradíme do repertoáru mám ja. Keď zahrá moje srdce, tak vtedy poviem áno.

Máte bohaté možnosti výberu?

Nemáme, ale našťastie si dokážeme sami aranžovať skladby. Snažíme sa najviac priblížiť originálu a zachovať jeho charakter, vtedy to má u publika najväčší úspech. Aranžujeme aj hudbu bežného života, pretože uchýliť sa konzervatívne k niečomu je nebezpečné. Potom sami seba vymedzujeme a priestor umenia sa zužuje.

Na vašom večernom koncerte ma oslovilo dielo Musica Slovaca od Iľju Zeljenku. Bolo ťažké ho naštudovať?

Využili sme pôvodný zápis pre sláčikový orchester a dodali sme tam flauty, violončelo, zvony pre atmosféru, bicie. Zaujímavé je, že sa toto náročné dielo veľmi páči dnešným deťom, ktoré žijú úplne iný život ako vyjadruje Musica Slovaca, možno i preto nám jeho naštudovanie diela trvalo iba dva mesiace.

Darí sa Vám zabezpečiť prirodzený kolobeh výmeny hráčov v orchestri?

Nie je umenie založiť orchester, ale je umením udržiavať ho natoľko, aby bol schopný podať na vystúpeniach solídny a hodnotný výkon. Na škole máme aj detský prípravný akordeónový orchester Akordeonika Baby. Žiaci, ktorí urobia konkurz a sú už technicky a muzikálne schopní zahrať kdekoľvek postupujú do Akordeoniky profi. Na konci školského roka máme verejné koncerty, kde máme svoj fanklub verejnosti a sme schopní naplniť 300 miestnu sálu.

Máte vo svojom orchestri aj sólistov, ktorí súťažia? Myslíte, že výborný sólista môže byť aj dobrý komorný hráč?

V orchestri máme dvoch sólistov, a dve komorné zoskupenia, ktorí súťažia aj na tejto prehliadke. Tí najlepší ostatných motivujú k lepším výkonom a myslím, že by boli viacerí schopní súťažiť aj sólovo. Hráč, ktorý je dobrý v komornom zoskupení je vynikajúci do orchestra. Máme to šťastie, že v našej umeleckej škole máme všetky možnosti organizačných foriem, či už komornú hru, alebo orchester.

Rozhovor s Milanom Osadským

spravca

Študent a pedagóg na jednom pódiu a koncerte, nie častá kombinácia. Aké boli Vaše pocity?

Túto ponuku som dostal od pána Lenka pred mesiacom. V auguste som ukončil doktorandské štúdium, takže repertoár som mal v podstate hotový a rád som spoluúčinkovanie prijal.

Ako študent ste súťažili a úspešne. Čo slovo súťaž pre vás znamená?

Súťaže ma sprevádzajú od čias ZUŠ. Celoslovenský festival Jána Cikkera v Banskej Bystrici bol mojím prvým vážnejším vystúpením. Mojim prvým učiteľom v Dolnom Kubíne bol Vladimír Prídavok, neskôr, paralelne s ním, som na odporučenie práve pána Borisa Lenka študoval na Konzervatóriu v Žiline u vtedy mladého pedagóga Martina Ďuriša, pod vedením ktorého som absolvoval svoje prvé významnejšie podujatia. ( Akordeonová súťaž v Przemysli, Klingenthali, Roverede, či Súťaž študentov slovenských konzervatórií…). Súťaže a festivaly boli pre mňa výzvou overiť si vlastné schopnosti a úroveň. Obdivujem aj prácu porotcov, je náročné počúvať, hodnotiť, zaujať čo možno najobjektívnejšie stanovisko. Úlohou súťažných prehliadok je podľa mňa predovšetkým inšpirácia. Inšpirácia ostatnými súťažiacimi, ich spôsobom interpretácie. Človek je konfrontovaný s inými hudobnými koncepciami a či už si ich osvojí alebo nie, v každom prípade sú pre neho podnetné pretože v konečnom dôsledku pomáhajú dotvárať jeho vlastnú interpretačnú estetiku. Aj teraz tu počujem výborných hráčov. Teší ma hlavne, že akordeón aj takýmto spôsobom môže napredovať a rozvíjať sa.

Na dnešnom koncerte ste stáli na pódiu so svojím pedagógom. Učiteľ a žiak – mali ste vo svojom živote šťastie na dobrých pedagógov?

Mal som veľké šťastie predovšetkým v tom, že som nikdy nemal pedagóga ktorý by sa mi snažil niečo vnucovať násilím. S odstupom času si uvedomujem, ako je dôležité keď učiteľ žiaka citlivo usmerňuje a vedie, namiesto toho aby mu diktoval, čo má robiť. Pritom najväčšie chyby vzniknú najmä v rannej fáze štúdia , kedy necitlivý prístup pedagóga môže spôsobiť často aj neodstrániteľné chyby a zlozvyky. Preto veľmi oceňujem prácu učiteľov v ZUŠ. Naštastie, nikdy som nemal učiteľa, ktorý by mi znechutil akordeón, hudbu…

Rozhovor s hudobným skladateľom Milanom Novákom

spravca

milan-novak MAS 1999 povinná skladba – Medvedík MAS 2001 Etudový valčík, Podtatranská sonatína III.časť MAS 2003 Dekameron MAS 2010 Zlostný dialóg Obľúbenosť Vašich kompozícií je z tohto výpočtu zjavná. Poprosím Vás o malú genézu Vašej poslednej povinnej skladby – Zlostný dialóg. Kedy a ako vznikla?

Vyššie spomínané skladby som písal vždy na podnet pedagógov ZUŠ p. J. Sýkorovej a p. S. Pitoňáka. Inak som si nikdy nepomyslel, že budem pre akordeón písať, ale tu som zistil, že tou ľavou rukou sa dá všeličo vykúzliť. A ak sa nájde aj dobrý interprét, nemámčo dodať. Vlastne kvôli spomínanej ľavej ruke som vymyslel hudobný žart – Zlostný dialóg. Je to vlastne súperenie pravej a ľavej ruky, ako keď sa dve susedy hádajú, ktorá ma lepšie „kury“. To je vlastne celá podstata tejto skladby, ktorá je pre 3.B kategóriu povinná. Vznikla v roku 1999.

Rozhovor s hudobným skladateľom Jozefom Podprockým

spravca

Rozhovor s hudobným skladateľom Jozefom Podprockým autorom povinnej skladby „Capriccio rustico“ v IV. kategórii. Aký je Váš vzťah k akordeónu ako hudobnému nástroju a jeho tvorbe?

Ako dieťa som začal hrať na viacero hudobných nástrojov. Jedným z nich bola harmonika, dokonca najprv heligónka. K tomuto nástroju som mal vždy veľmi blízko. Hral som na ňom 13 rokov a počas gymnaziálnych rokov na svadbách, zábavách, sprevádzal som folklórne skupiny… Začal som učiť na Konzervatóriu v Košiciach a tam bol Vladimír Čuchran. On bol ten hlavný inšpirátor, podnecovateľ a „dokopovateľ“, ktorý ma vlastne „donútil“ písať pre tento nástroj.Do dnešného dňa som napísal 10 skladieb pre tento nástroj (Rébusy, Reverzie, Suita Choreica, Partita regenschorica, Koncertino pre akordeón a orchester, Nežný súboj pre flautu a akordeón).

Ako sa tvorí pre akordeón, aké zvláštnosti má táto tvorba?

Akordeón ako nástroj má svoje interpretačné plusy i mínusy. Oproti klavíru má plusy, napr. crescendo na jednom tóne, oproti organu má zase inú farbu. Mínusy sú v tom, že všetko výrazové a dynamické sa deje v oboch manuáloch, čiže v oboch rukách a nedá sa to príliš odlíšiť, až na registre. Práve v tom je tá odlišnosť od ostatných klávesových nástrojov, a tá ma láka k otázke prečo nie?! aj pre tento nástroj. Písať pre akordeón znamená mať interpretov a aj táto súťaž je dobrá aj v tom, že viem komu píšem, a ako mám písať.

Dnes ste si vypočuli Vašu skladbu Capriccio rustico, páčila sa Vám jej interpretácia, splnili sa Vaše predstavy?

Musím povedať, že som bol milo prekvapený a to, čo som počul sa krylo, identifikovalo s mojou predstavou. Každá tá interpretácia bola iná a to sa mi vlastne na tom páčilo.

Ako vznikla táto skladba?

Minulú jeseň ma oslovil Vladimír Čuchran: „Ide ďalší ročník, treba povinnú skladbu!“. Mal som v tom období rozpracovanú skladbu pre Rajmunda Kákoniho, ktorú som vlastne potom určil pre túto súťaž. Začiatkom januára som ju dokončil, poslal noty do Hudobného fondu a 14. januára bola skladba v tlači. Toto považujem za zázrak… Dnes tu bola vlastne jej premiéra. Prvý interprét, ktorý ju včera ráno zahral, robil svetovú premiéru. Súťaž je vždy impulzom k napísaniu novej skladby a preto si navzájom prajme ešte veľa takýchto súťaží a takýchto interpretov.