Rytmická zostava (beglajt) v zložení Bodnár, Ragan, Solárik bol od začiatku zárukou absolútnej hudobnej presnosti, vyrovnanosti v doprovode, dôkladnom frázovaní. Kto sleduje džezové dianie na väčších i menších pódiách, je mu jasné, že akýkoľvek sólista v nich nachádza rutinovaný sprievod. Samozrejme aj taký extra sólista, akým na akordeóne je Renzo Ruggieri. Virtuóz nielen v hre, ale aj v kompozícii a hudobnej nápaditosti. V koncertnej dramaturgii odzneli známe evergreeny (D. Ellington – Carava, G. Gerskwin – Fascinatin rhythm atď.) Zaujímavé však boli najmä vlastné skladby Ruggieriho, ktoré hýrili farbami a muzikalitou. Valčík Picolo, Carnevale a najmä Tarantela ktorú interpretoval sám s ďalším virtuóznym sólistom Stanom Palúchom vo mne zanechali najkvalitnejší umelecký zážitok z tohoto koncertu. Spomínaný Palúch potvrdil svoj hudobný šarm, vtip a nebývalú improvizačnú schopnosť. Vďační poslucháči aplaudovali tak, že si zaslúžili 2 prídavky nekonečne vtipne interpretované, známe O sole mio a šláger u nás známy pod názvom Spadnuté lístie. Koncerty takejto úrovne prezentujú MAS ako vynikajúce podujatie a zabezpečujú jej stálu umeleckú životnosť. Dr. Jozef Búda Náš dnešný hosť Renzo Ruggieri (rozhovor) Vieme o Vás, že ste koncertný umelec, pedagóg, organizátor hudobných projektov a na našej súťaži porotcom. Ako sa Vám darí všetky tieto činnosti skĺbiť?
V Taliansku sa hovorí, že kto robí veľa vecí naraz, nerobí nič… a ja to tak presne robím. Vyzerá to tak, že robím veľa a všetko zle. Táto časť mojej odpovede je žartovne myslená, ale teraz už vážne. Ak mám získať skúsenosti v oblasti hudby, musím robiť viac profesií, aby to bolo komplexne. V tomto období sondujem, čo mi vyhovuje najviac. Najviac sa mi páči improvizácia a hľadám svoj vlastný osobitý štýl nielen pri interpretácii, ale aj ako skladateľ. Práve v tomto období stojím na svojej križovatke. Doteraz som robil veľa vecí, a teraz sa práve rozhodujem, na ktorú z ciest sa pustiť a ktorá bude tá pravá.
Začínali ste vážnou hudbou?
Začal som vlastne populárnou hudbou, ale pozor – folklórnou (polky, mazúrky), čo je pre Talianov typické. Neskôr som začal hrať na nástroj s melodickým basom, klasickú hudbu a koncertoval som do svojich dvadsiatich rokov. A tu naraz nastal zlom a začal som sa venovať akordeónu. Bohužiaľ, v tomto období sa akordeón nevyučoval v žiadnom konzervatóriu a nebol ani žiaden akordeonista v Taliansku orientujúci sa na klasickú hudbu. … keď som hrával tieto koncerty a rozmýšľal o nich, zistil som, že som vystresovaný a nemôžem s týmto pocitom žiť. Vedel som, že toto nie je tá správna cesta. Dá sa povedať, že úplný začiatok v oblasti improvizácie sa objavil u mňa už v štrnástich rokoch, keď som hral populárnu taliansku hudbu a napadlo ma hrať ju variačne. Hral som so skupinou, ktorej som kázal hrať „len akordy a ja som si už len vymýšľal“…
Kedy vznikol Váš kontakt so Slovenskom?
Vznikol pred desiatimi rokmi prostredníctvom pána Čuchrana, ktorý ma pozval na akordeónový seminár do Košíc ako zástupcu talianskej firmy vyrábajúcej akordeóny. Pán Čuchran ma pozval nielen preto, že to bola konferencia o didaktike akordeónovej hry, ale aj kvôli prezentácii nových talianskych nástrojov.
Rád sa vraciate na Slovensko?
(so smiechom…) Ja rád hrám stále, aj tento rozhovor len hrám – improvizujem. (opäť vážne) Na Slovensku som vždy rád. Tu v Poprade som veľmi spokojný a milo prekvapený – ako je úžasne zorganizovaná táto súťaž, – aké sú tu úžasné koncerty a sprievodné akcie, – aká je tu kvalitná porota, v ktorej pracujem, – SOM VEĽMI SPOKOJNÝ!
Tento rozhovor, ale i stretnutia s vami počas MAS sú vždy plné optimizmu, veselosti a pohody?
A prečo nie? Teraz slniečko svieti, a keď napadne sneh, budem sa lyžovať. Je tu hudba a je tu vlastne všetko… Mojou filozofiou je zabudnúť na to, čo bolo, v kladnom i zápornom slova zmysle. Hľadím hlavne do budúcnosti. Som katolík, verím v Boha, takže z toho nemám strach. Koncentrujem sa len na súčasnosť.
Ste rodinne založený typ, takže všetok svoj voľný čas venujete svojej rodine. Nájde sa tam priestor aj pre nejaké hobby?
Máte pravdu, mám tri krásne deti. Moje srdce patrí hudbe, ale môj rozum si často cibrím pri počítači.
Zhovárala sa: Eva Karhútová