podľa zápisov v levočskom „Pestrom zborníku“ zo 17. stor. pre akordeón (organ,klavír,čembalo…) Op.14, č.4 Oživovaniu, resp. „reštaurovaniu“ zachovaných hudobno-historických pamiatok najmä východoslovenského regiónu sa venujem popri vlastnej kompozičnej činnosti priebežne už od 70-tich rokov. Prvým inšpiračným prameňom v tomto zmysle bol pre mňa práve levočský „Pestrý zborník“ z prvej polovice 17. storočia, na ktorý vtedy upriamila moju pozornosť prof. M. Potemrová. Samotný zborník bol náhodou objavený roku 1922 na trhu v Košiciach a kedysi bol súčasťou významného kultúrno-historického súboru Levočských tabulatúrnych zborníkov, ktoré sú nielen vzácnou informáciou o bohatom a rozvinutom hudobnom živote na Slovensku v dobe ich vzniku, ale vo všeobecnosti zároveň reprezentujú hudobnú tvorbu v 16. a 17. storočí a navyše obsahujú aj jedinečné diela ľudového charakteru. Už z toho evidentne vyplýva, že aj na našom území sa v období reformačného rozmachu predvádzala hodnotná hudobná produkcia. Pri tvorbe mojich siedmich suít z notového materiálu v levočskom „Pestrom zborníku“ som uplatnil a spracoval takmer všetky jeho inštrumentálne časti a vždy som sa pritom snažil čo najviac rešpektoval ich pôvodné zápisy. Po odstránení rôznych nedostatkov, vyplývajúcich evidentne z nečitateľných, neúplných i nejasných zápisov v tabulatúrach, som vo vybraných zápisoch doplnil chýbajúce hlasy, niekde aj takty, harmonicky i dynamicky som ich precizoval a obohatil avšak stále so zreteľom na zachovanie štýlovej čistoty. Spájaním viacerých vhodných zápisov do jednotlivých častí som ich samozrejme následne aj formovo dotváral. Zo zatiaľ siedmich suít, ktoré som vytvoril podľa zápisov v tomto zborníku, tri sú pôvodne (alebo následne) určené pre klávesové nástroje (organ, akordeón, klavír, čembalo a p.). Suitu choreicu, ktorá je v poradí štvrtou suitou, som napísal na podnet akordeónistu Vadimíra Čuchrana v roku 1978 a v roku 2006 som urobil aj jej verziu pre akordeón a violončelo. A napokon čo sa týka jej názvu – keďže pre zapisovateľa tohto zborníka bolo zrejme v tej dobe označenie chorea bežné pre ľudový tanec, a pretože zo 14 vzácnych zápisov choreí v zborníku som v tejto suite spracoval päť, dal som jej aj preto prívlastok „choreica“. P.S. Zároveň želám veľa zdaru tomuto ročníku MAS v Poprade. Jozef Podprocký
Jozef Podprocký
Rozhovor s hudobným skladateľom Jozefom Podprockým
Rozhovor s hudobným skladateľom Jozefom Podprockým autorom povinnej skladby „Capriccio rustico“ v IV. kategórii. Aký je Váš vzťah k akordeónu ako hudobnému nástroju a jeho tvorbe?
Ako dieťa som začal hrať na viacero hudobných nástrojov. Jedným z nich bola harmonika, dokonca najprv heligónka. K tomuto nástroju som mal vždy veľmi blízko. Hral som na ňom 13 rokov a počas gymnaziálnych rokov na svadbách, zábavách, sprevádzal som folklórne skupiny… Začal som učiť na Konzervatóriu v Košiciach a tam bol Vladimír Čuchran. On bol ten hlavný inšpirátor, podnecovateľ a „dokopovateľ“, ktorý ma vlastne „donútil“ písať pre tento nástroj.Do dnešného dňa som napísal 10 skladieb pre tento nástroj (Rébusy, Reverzie, Suita Choreica, Partita regenschorica, Koncertino pre akordeón a orchester, Nežný súboj pre flautu a akordeón).
Ako sa tvorí pre akordeón, aké zvláštnosti má táto tvorba?
Akordeón ako nástroj má svoje interpretačné plusy i mínusy. Oproti klavíru má plusy, napr. crescendo na jednom tóne, oproti organu má zase inú farbu. Mínusy sú v tom, že všetko výrazové a dynamické sa deje v oboch manuáloch, čiže v oboch rukách a nedá sa to príliš odlíšiť, až na registre. Práve v tom je tá odlišnosť od ostatných klávesových nástrojov, a tá ma láka k otázke prečo nie?! aj pre tento nástroj. Písať pre akordeón znamená mať interpretov a aj táto súťaž je dobrá aj v tom, že viem komu píšem, a ako mám písať.
Dnes ste si vypočuli Vašu skladbu Capriccio rustico, páčila sa Vám jej interpretácia, splnili sa Vaše predstavy?
Musím povedať, že som bol milo prekvapený a to, čo som počul sa krylo, identifikovalo s mojou predstavou. Každá tá interpretácia bola iná a to sa mi vlastne na tom páčilo.
Ako vznikla táto skladba?
Minulú jeseň ma oslovil Vladimír Čuchran: „Ide ďalší ročník, treba povinnú skladbu!“. Mal som v tom období rozpracovanú skladbu pre Rajmunda Kákoniho, ktorú som vlastne potom určil pre túto súťaž. Začiatkom januára som ju dokončil, poslal noty do Hudobného fondu a 14. januára bola skladba v tlači. Toto považujem za zázrak… Dnes tu bola vlastne jej premiéra. Prvý interprét, ktorý ju včera ráno zahral, robil svetovú premiéru. Súťaž je vždy impulzom k napísaniu novej skladby a preto si navzájom prajme ešte veľa takýchto súťaží a takýchto interpretov.