Informácie, ktoré ste nám zaslali mailom boli skromné. Povedzte nám niečo viac o sebe.

Narodil som sa v Rostove nad Donom 12. 1. 1981. Šesťročný som začal hrať na akordeóne. Mojim prvým pedagógom bol I. N. Pilipenko. V roku 1996 som začal študovať na hudobnom učilišti. V rokoch 1997-2003 som navštevoval moskovskú vysokú školu A. Schnitkeho, kde som študoval u profesora V. A. Semionova. V tomto období pôsobím na Ruskej štátnej akadémii taktiež v triede V. A. Semionova. Zúčastňujem sa medzinárodných kurzov, súťaží, koncertov. Na medzinárodných súťažiach som získal prvé miesta v rokoch 1997, 2000, 2002. Na poslednej svetovej súťaži akordeonistov v Dánsku to boli 2 prvé miesta. Koncertoval a súťažil som v mnohých krajinách sveta (Austrália 2x, Amerika 2x, Nový Zéland, Maďarsko, Francúzsko, Dánsko). Na Slovensku som druhý krát. Prvý krát to bolo v roku 2003, kedy som získal prvé miesto na medzinárodnej súťaži akordeonistov v Bratislave.

Spomínate si na svoje začiatky?

Áno, spomínam si. Mal som päť rokov a díval som sa na estrádny program v televízii, kde hral umelec na bajane. Povedal som svojím rodičom: „Aj ja tak budem hrať!“ Rodičia ma zapísali do hudobnej školy a od tých čias hrám.

Kto sa najviac podieľal na Vašom hudobnom raste v detstve?

Všetci. Moji rodičia, môj dobrý a milý učiteľ z Leningradu a aj ja. Veľmi som chcel a cvičil som preto, aby sa to páčilo môjmu učiteľovi a aby ma mohol pochváliť.

Koľko času venujete denne cvičeniu na nástroji?

Je to rôzne. V čase príprav na súťaže a koncerty je to aj desať hodín denne. Ale tie tri hodiny denne sa snažím dodržať. Posledné dni pred súťažou, alebo koncertom už cvičím menej.

V tomto období ešte študujete. Čomu sa chcete venovať v budúcnosti?

V prvom rade chcem hrať, koncertovať, súťažiť. Skúšal som aj učiť, ale bol som netrpezlivý, túžil som, aby študent hral hneď ako ja a stále som mu to chcel ukázať svojou interpetáciou.

Čo by ste odkázali našim súťažiacim?

Vo všeobecnosti by som chcel zaželať všetkým akordeonistom i bajanistom, aby náš nástroj mal väčšie pochopenie od štátu, od sponzorov. Čo sa týka nástrojov, je veľmi ťažké zarobiť si na taký nástroj. Chcel by som Vám – nám popriať veľa nových umelcov, skladateľov pre tento nástroj, nových akordeonových orchestrov i s novými dirigentmi. Veľmi si prajem, aby akordeónová interpretácia získala takú váhu a úroveň akú majú klavír a husle.

Prajem aby vám akordeón znel vždy pekne, a tým budete mať radosť z interpretácie. Zhovárala sa: Eva Karhútová