Rozhovor s Alexandrom Kolomiytsevom

V akom veku ste sa rozhodli byť profesionálnym hudobníkom?

Ako 5 ročný som začal chodiť do hudobnej školy na akordeón. Od prvého momentu som sa zaľúbil do tohto nástroja. Hra na akordeón sa mi tak zapáčila, že ma nezaujímalo nič iné. Ani počítače ani potulky. Zaujímala ma iba hudba. Uvažoval som, čomu sa budem venovať, akú profesiu budem robiť. Hudba mi bola vlastná, blízka, tak som sa dal na hudobnú dráhu. Vyštudoval som konzervatórium u Vladimíra Orlova, našli sme spoločnú reč. Na súťažiach som mal dobré umiestnenia.

Koľko hodín denne sa venujete cvičeniu na nástroj?

Poznám hráčov, ktorí cvičia 5 hodín denne bez výnimky. Ja cvičím 1 hodinu denne iba 3 dni v týždni. Začínam ráno a všetko mám už vopred premyslené. Viem presne aký problém budem cvičiť, viem ako budem skladbu umelecky a výrazovo prednášať. Som na to maximálne sústredený. Po dvoch hodinách cítim, že cvičenie je už bez úžitku a prestávam byť sústredený. Pred súťažou a koncertom cvičím minimálne 2 hodiny 3 dni v týždni. Na začiatku kariéry som mal veľa vystúpení a súťaží, každý deň som bol v inom meste a na cvičenie nezostával čas. Cvičil som iba 1 deň v týždni.

Vaše ocenenia v akordeónovej hre sú výnimočné. prečo vlastne súťažíte?

Súťaž je pre mňa motivácia. Stretávam sa so svojími kolegami, porovnávam sa a mám snahu sa zdokonaľovať. Úspech muzikanta je v tom, že sa musíte neustále zlepšovať a nikdy nezastať. Musíte bežať a nielen ísť. Niektoré šikovné deti v umeleckej škole majú iba pár koncertov a stagnujú. Môj učiteľ mi vysvetlil, že bez neustálej práce nedosiahnem nič. Prestížne súťažné prehliadky sú pre mňa výbornou reklamou, kde môžem ukázať svoje JA. Pre každého je to príležitosť prezentovať sa a overiť si svoju úroveň. Úroveň súťaží veľmi intenzívne rastie.

Má u vás hodnotenie poroty na súťažiach veľkú váhu?

Bezpodmienečne áno. Poznám žiakov, ktorí počúvajú iba jedného učiteľa a myslia si, že jeho názor je správny. Pre mňa je dôležité poznať názor rôznych porotcov. Inak hodnotia interpretáciu v Afrike, inak v USA. Myslím, že tieto názory by mali medzi sebou komunikovať. Môže sa stať, že aj názor porotcu sa niekedy javí nesprávny. Treba to prehodnotiť ako radu a vybrať si to, čo je pre vás dôležité. V konečnom dôsledku muzikanti nehrajú pre muzikantov, ale pre ľudí.

Zdedili ste talent po niekom z rodiny?

Celá moja rodina hrala. Moja sestra si nakoniec vybrala matematiku. Otec hral na bajan, mama na akordeón, ale učiteľ ju bil po rukách, tak nedokončila ani umeleckú školu.

Ako vidíte svoj život v budúcnosti?

Moje plány sú veľmi veľké, až sa ich bojím vysloviť. Sú spojené s kolektívnou prácou. Rád by som hral v orchestri zloženom z rôznych nástrojov (flauta, klavír, atď). Akordeón v komornom zoskúpení je vodcovský nástroj. Rôzne zoskupenie nástrojov zaručuje široké publikum. Javí sa mi veľmi zaujímavé v dnešnej dobe postaviť súbor v takom zoskupení nástrojov aby získal výnimočnú farbu, charakter a šiel novou cestou a hľadal nové myšlienky.