Výsledky IV. ročníka

1. kategória

Por.
Prize
Meno
Name
Mesto/Krajina
Town/Country
Body
Points
Iná cena
Other
1 Miloś Avramović Kraljevo/Serbia 24,5 /
2 Alexander Gaik Slupsk/Poland 22,9 /
3 Przemysl Degórski Poznań/Poland 22,4 /
4 Robert Degórski Poznań/Poland 21,8 čestné uznanie
5 Slawomir Duplaga Krosno/Poland 21,3 čestné uznanie
6 Slawomir Kur Szczecinek/Poland 20,7 čestné uznanie
7 Ján Ferko Humenné/Slovakia 20,2 čestné uznanie
8 Marek Fuchs Brno/Czech Republic 19,4 čestné uznanie
9 Kristína Ďurišová
Kamil Nowak
Považská Bystrica/Slovakia
Lódž/Poland
19,2 čestné uznanie
10 Andrzej Materniak Sanok/Poland 19,1 čestné uznanie
11 Lucie Morysová
Pavlína Bukáčková
Brno/Czech Rep.
Bystřice nad Pernštejnem/Czech Rep.
18,8 čestné uznanie
12 Simona Břenková Bystřice nad Pernštejnem/Czech Rep. 18,5 čestné uznanie
13 Rastislav Jurčík
Alexander Stachowski
Nitra/Slovakia
Lódź/Poland
18,1 čestné uznanie
14 Jakub Feltovič Lipany/Slovakia 17,7 čestné uznanie
15 Ivona Bene Karlovac/Croatia 17,1 čestné uznanie

2. kategória

Por.
Prize
Meno
Name
Mesto/Krajina
Town/Country
Body
Points
Iná cena
Other
1 Nikola Peković Kraljevo/Serbia 23,9 /
2 Dmitro Mazur Kyjev/Ukrajina 21,9 /
3 Bartosz Glowacki Sanok/Poland 21,3 /
4 Dominika Gorlicka Lódź/Poland 21,2 čestné uznanie
5 Tomasz Morawski Pila/Poland 20,8 čestné uznanie
6 Ján Špirec Tvrdošín/Slovakia 20,7 čestné uznanie
7 Zbigniew Tyc Poznań/Poland 19,6 čestné uznanie
8 Veronika Morysová Brno/Czech Rep. 19,4 čestné uznanie
9 Lucia Gatialová Bojnice/Slovakia 18,7 /
10 Jordán Žufka Kremnica/Slovakia 18,6 /
11 Daniela Stančeková Žilina/Slovakia 18,5 /
12 František Fiala Brno/Czech Rep. 17,8 /
13 Kristinka Kadak Karlovac/Croatia 17,5 /
14 Dalibor Jakśić Karlovac/Croatia 17,3 /
15 Matúš Hlaváč Nitra/Slovakia 16,8 /
16 Jana Trojanová Bystřice nad Pernštejnem/Czech rep. 16,7 /

3. kategória

Por.
Prize
Meno
Name
Mesto/Krajina
Town/Country
Body 1.
Points 1.
Body 2.
Points 2.
Priemer
Average
1* Tibor Iván Banská Bystrica/Slovakia 22,0 23,9** 22,7
2 Kamil Bloniarz Kraków/Poland 22,7 21,9 22,3
3 Klára Šmahelová Brno/Czech Rep. 21,2 21,5 21,35
4 Przemyslaw Skórka
čestné uznanie
Lódź/Poland 20,3 19,2 19,75
5 Sergej Potanin Sankt Petersburg/Russia 18,9
6 Maciej Zimka Krosno/Poland 18,8

* Laureát festivalu – Cena za najlepšiu interpretáciu skladby Milana Nováka Dekameron ** Odpočet za odchýlku od časového limitu -0,5

4. kategória

Por.
Prize
Meno
Name
Mesto/Krajina
Town/Country
Body 1.
Points 1.
Body 2.
Points 2.
Priemer
Average
1 Eneasz Kubit Lódź/Poland 22,1 21,8 21,95
2 Maxim Ternovskij Kyjev/Ukrajina 21,6 21,8 21,7
3 Michal Rzesut Lódź/Poland 20,3 20,0 20,15
4 Pawel Zagańczyk
čestné uznanie
Gdańsk/Poland 19,7 20,2 19,95
5* Iwona Rzesut
čestné uznanie
Lódź/Poland 21,2 17,8 19,5
6 Kysílková Milena
čestné uznanie
Praha/Czech Rep. 20,0 17,2 18,6

* Cena za najlepšiu interpretáciu skladby Jozefa Podprockého Capriccio rustico

5.A kategória

Poradie
Prize
Názov
Name
Mesto/Krajina
Town/Country
Body
Points
Iné ceny
Others
1 neudelené
2 Akordeónové duo
P. Břenková – S. Bukáčková
Bystřice nad Pernštejnem/Czech Rep. 20,5
3 Duo Z. Tyc – akordeón
J. Kaszuba – hoboj
Poznań/Poland 20,0
4 Akordeónové kvarteto
R. Mutinová, D. Skácel, K. Šustáková, P. Vašková
Havířov/Czech Rep. 19,0 čestné uznanie
5 Akordeónové kvarteto
A. Veres, A. Némethová, T. Takácsová, A. Makkiová
Veľký Meder/Slovakia 18,7 čestné uznanie
6 Duo NEZÁTKA
L. Matoušek, K. Zuzaňáková
Němčice nad Hanou/Czech Rep. 17,6
7 QUINTETANDO Brno/Czech Rep. Preradené do kat. 6.B

5.B kategória

Poradie
Prize
Názov
Name
Mesto/Krajina
Town/Country
Body
Points
Iné ceny
Others
1 Duo
R. Chmiel – akordeón
A. Piniuta – husle
Bydgószcz/Poland 24,3
2 Duo
E. Kubit – akordeón
J. Skopowski – violončelo
Lódź/Poland 22,9
3 Duo
Z. Koutný – akordeón
M. Ondráček – violončelo
Duo VERA
V. Milaberská – akordeón
R. Doležal – violončelo
Praha/Czech Rep.

Pelhřimov/Czech Rep.

22,2
4 Duo
M. Halmová – akordeón
O. Svačina – gitara
Fryšták – Lukoveček/Czech Rep. 21,6 čestné uznanie
5 Duo
Sedmíková – akordeón
Přikrylová – klavír
Kuřim/Czech Rep. 20,8 čestné uznanie
6 Kvinteto MiJaMaLuK
M. Zichová, M. Náhlíková, L. Vítková, J. Leitgebová, K. Šmahelová
Brno/Czech Rep. 19,6

6.A kategória

Poradie
Prize
Názov
Name
Mesto/Krajina
Town/Country
Body
Points
Iné ceny
Others
1 Michal Červienka Banská Bystrica/Slovakia 23,9 EMCY Art for Music Prize
2 Pawel Zagańczyk Gdańsk/Poland 20,8
3 Juliana Katuščáková Giraltovce/Slovakia 19,5
4 Veronika Rusňáková Púchov/Slovakia 17,7 čestné uznanie

6.B kategória

Poradie
Prize
Názov
Name
Mesto/Krajina
Town/Country
Body
Points
Iné ceny
Others
1 Nebolo udelené
2 Duo
Piotr Strugala – akordeón
Magdalena Lapaj – saxofón
Poznań/Poland 19,8
3 Quintetando
O. Zámečník – akordeón, M. Kovář – klarinet,
P. Jimramovský – klavír, l. Kopeček – gitara,
D. Pospíšil – drums
Brno/Czech Rep. 19,5
4 Kvarteto
R. Sedmíková – akordeón, M. Jízdný – gitara, A. Šudáková – violončelo, P. Zámečníková – flauta
Kuřim/Czech Rep. 18,8 čestné uznanie
5 Sexteto Hamiksem
L. Knut, S. Hanušovská, L. Hanušovská, P. Mišenčík, Ľ. Sekeráková, Z. Molčanová
Lipany/Slovakia 15,6 čestné uznanie

Rozhovor s hudobným skladateľom Jozefom Podprockým

Rozhovor s hudobným skladateľom Jozefom Podprockým autorom povinnej skladby „Capriccio rustico“ v IV. kategórii. Aký je Váš vzťah k akordeónu ako hudobnému nástroju a jeho tvorbe?

Ako dieťa som začal hrať na viacero hudobných nástrojov. Jedným z nich bola harmonika, dokonca najprv heligónka. K tomuto nástroju som mal vždy veľmi blízko. Hral som na ňom 13 rokov a počas gymnaziálnych rokov na svadbách, zábavách, sprevádzal som folklórne skupiny… Začal som učiť na Konzervatóriu v Košiciach a tam bol Vladimír Čuchran. On bol ten hlavný inšpirátor, podnecovateľ a „dokopovateľ“, ktorý ma vlastne „donútil“ písať pre tento nástroj.Do dnešného dňa som napísal 10 skladieb pre tento nástroj (Rébusy, Reverzie, Suita Choreica, Partita regenschorica, Koncertino pre akordeón a orchester, Nežný súboj pre flautu a akordeón).

Ako sa tvorí pre akordeón, aké zvláštnosti má táto tvorba?

Akordeón ako nástroj má svoje interpretačné plusy i mínusy. Oproti klavíru má plusy, napr. crescendo na jednom tóne, oproti organu má zase inú farbu. Mínusy sú v tom, že všetko výrazové a dynamické sa deje v oboch manuáloch, čiže v oboch rukách a nedá sa to príliš odlíšiť, až na registre. Práve v tom je tá odlišnosť od ostatných klávesových nástrojov, a tá ma láka k otázke prečo nie?! aj pre tento nástroj. Písať pre akordeón znamená mať interpretov a aj táto súťaž je dobrá aj v tom, že viem komu píšem, a ako mám písať.

Dnes ste si vypočuli Vašu skladbu Capriccio rustico, páčila sa Vám jej interpretácia, splnili sa Vaše predstavy?

Musím povedať, že som bol milo prekvapený a to, čo som počul sa krylo, identifikovalo s mojou predstavou. Každá tá interpretácia bola iná a to sa mi vlastne na tom páčilo.

Ako vznikla táto skladba?

Minulú jeseň ma oslovil Vladimír Čuchran: „Ide ďalší ročník, treba povinnú skladbu!“. Mal som v tom období rozpracovanú skladbu pre Rajmunda Kákoniho, ktorú som vlastne potom určil pre túto súťaž. Začiatkom januára som ju dokončil, poslal noty do Hudobného fondu a 14. januára bola skladba v tlači. Toto považujem za zázrak… Dnes tu bola vlastne jej premiéra. Prvý interprét, ktorý ju včera ráno zahral, robil svetovú premiéru. Súťaž je vždy impulzom k napísaniu novej skladby a preto si navzájom prajme ešte veľa takýchto súťaží a takýchto interpretov.

Rozhovor s Borislom Lenkom

Rozhovor s doc. Boris Lenkom, ArtD. Klávesy s pedálmi nedokážu nahradiť klávesy s gombíkmi a ťahaním?

Hovorí sa, že klavír je dokonalý nástroj a asi je to pravda. Akordeón taký určite nie je. Nedá sa to však vysvetliť, rovnako ako niekto nedokáže zdôvodniť, prečo hrá na fujare a nie na gitare. Cez akordeón jednoducho dokážem povedať všetko, čo chcem.

Deti mávajú obdobia vzdoru, mnohé tak zahodia talent, lebo ich nebaví cvičiť. Mali ste ho aj vy?

Nie. Výhodou bolo, že rodičia na mňa nikdy netlačili, len sa spoľahli, takže ak aj boli krízy, tak preto, lebo som vedel o tom, čo chcem, len sa mi to nedarilo. To vedelo naštvať. Spätne si uvedomujem, že som jednoducho chcel hrať dobre.

Kedy je rozoznateľné, či niekto má na to, aby raz hral „prvú ligu“?

Slávny moskovský klavírny profesor Henrik Neugaus povedal, že talent je vášeň a intelekt. Vášeň je chuť, hudobný intelekt zase schopnosť pochopiť dielo a vidieť správny obraz, ktorý má prezentovať. Tým je povedané všetko. Ak vidíte u dieťaťa vášeň, správne rytmické cítenie, predstavu o harmónii, tak vidíte talent.

Existuje niečo ako absolútny sluch?

Áno, majú ho napríklad Peter Breiner alebo Stano Palúch. Peter hovorí, že to je akási „pamäť navyše“. Ja ju nemám, ale nemal ju napríklad ani Čajkovskij. Dokázal s tým však fungovať, lebo mal obrovskú predstavivosť. Hudobná osobnosť teda absolútnym sluchom podmienená nie je.

Je možné vypracovať sa aj bez talentu, iba drilom?

Mám študentov, ktorí dokážu ťažké dielo nacvičiť za dva týždne. Iným študentom to trvá pol roka, ale konečný výsledok môže byť lepší. Kto je teda lepší – ten obdarený, ktorému to ide rýchlejšie, alebo ten, kto musí makať oveľa viac? Na to neexistuje schéma.

Laik vnima hudbu pocitovo, analýza jemu nanič.

Iste. Vtedy asi musí cítiť, z čoho ide rezonancia a úprimnosť. Ak niekto tvorí úprimne, pokorne a bez toho, aby chcel primárne zarobiť a zviditeľniť svoje ego, gýč ani nemože vzniknúť. Raz som počul, že napríklad reklama principiálne nemôže byť umením. Niečo na tom je, lebo primárne sa robí pre zárobok.

Niekto ostane po celý život pri Senzuse, ďalší pri rocku, iný chce počuť Lipu, Hegerovú alebo Triango. Neplatí však, že Senzus počúvajú výhradne hlupáci a šansóny či tanga iba elita. Čo potom v človeku rozhoduje, že niekto počúva komerciu a iný menšinové žánre?

Neviem. Myslím si však, že v tom zohráva úlohu tak osobnostná výbava, ako aj masírovanie médiami. Ak trápnu pesničku počujete patnásť krát denne, ostane vám v ušiach a vojde pod kožu. Nekvalitné veci sa tak vydávajú za kvalitu a ľudia sú z toho vyslovene zmagorení. Môj kamarát skladateľ Marek Piaček (Požoň sentimentál, pozn. autora) vyhľadáva najväčšie gýče, aby s nimi pracoval. Jednoducho sa nad ne dokázal povzniesť a kým iní „veľkí“ umelci ich a priori odmietajú, on ich považuje za materiál hodný spracovania. A geniálne sa na tom zabáva, pretože skúma, ako vlastne pracuje mozog, ktorý vyprodukuje zlú skladbu. Najväčší problém je, že ľudia nedokážu rozoznať kvalitu. V Nemecku to rozoznajú viac, a nielen to – rozlišujú dokonca aj špičku. Presne sa vie, kam patrí trebárs Anna Netrebko a kam Edita Grúberová.

Tu je to inak?

Áno, lebo všetkých zaraďujeme do jednej kategórie a nie sme schopní odlíšiť, čo je úplná špička a čo sa k nej len približuje. Ďalšia vec – ak sa niekomu z prvej ligy prestane v Nemecku dariť, vie mu to dať najavo kritika aj divák. U nás? Raz sa stanete slávnym a veziete sa na tej vlne až do smrti.

Ak gýčovú skladbu prearanžujem a vložím do iného priestoru, ostane nutne gýčom?

ale… Umenie odráža realitu. Odráža ju aj Senzus, aj Musorgskij, obaja majú recipientov.

Renzo Ruggieri – netradičný koncert na skvelej úrovni

Rytmická zostava (beglajt) v zložení Bodnár, Ragan, Solárik bol od začiatku zárukou absolútnej hudobnej presnosti, vyrovnanosti v doprovode, dôkladnom frázovaní. Kto sleduje džezové dianie na väčších i menších pódiách, je mu jasné, že akýkoľvek sólista v nich nachádza rutinovaný sprievod. Samozrejme aj taký extra sólista, akým na akordeóne je Renzo Ruggieri. Virtuóz nielen v hre, ale aj v kompozícii a hudobnej nápaditosti. V koncertnej dramaturgii odzneli známe evergreeny (D. Ellington – Carava, G. Gerskwin – Fascinatin rhythm atď.) Zaujímavé však boli najmä vlastné skladby Ruggieriho, ktoré hýrili farbami a muzikalitou. Valčík Picolo, Carnevale a najmä Tarantela ktorú interpretoval sám s ďalším virtuóznym sólistom Stanom Palúchom vo mne zanechali najkvalitnejší umelecký zážitok z tohoto koncertu. Spomínaný Palúch potvrdil svoj hudobný šarm, vtip a nebývalú improvizačnú schopnosť. Vďační poslucháči aplaudovali tak, že si zaslúžili 2 prídavky nekonečne vtipne interpretované, známe O sole mio a šláger u nás známy pod názvom Spadnuté lístie. Koncerty takejto úrovne prezentujú MAS ako vynikajúce podujatie a zabezpečujú jej stálu umeleckú životnosť. Dr. Jozef Búda Náš dnešný hosť Renzo Ruggieri (rozhovor) Vieme o Vás, že ste koncertný umelec, pedagóg, organizátor hudobných projektov a na našej súťaži porotcom. Ako sa Vám darí všetky tieto činnosti skĺbiť?

V Taliansku sa hovorí, že kto robí veľa vecí naraz, nerobí nič… a ja to tak presne robím. Vyzerá to tak, že robím veľa a všetko zle. Táto časť mojej odpovede je žartovne myslená, ale teraz už vážne. Ak mám získať skúsenosti v oblasti hudby, musím robiť viac profesií, aby to bolo komplexne. V tomto období sondujem, čo mi vyhovuje najviac. Najviac sa mi páči improvizácia a hľadám svoj vlastný osobitý štýl nielen pri interpretácii, ale aj ako skladateľ. Práve v tomto období stojím na svojej križovatke. Doteraz som robil veľa vecí, a teraz sa práve rozhodujem, na ktorú z ciest sa pustiť a ktorá bude tá pravá.

Začínali ste vážnou hudbou?

Začal som vlastne populárnou hudbou, ale pozor – folklórnou (polky, mazúrky), čo je pre Talianov typické. Neskôr som začal hrať na nástroj s melodickým basom, klasickú hudbu a koncertoval som do svojich dvadsiatich rokov. A tu naraz nastal zlom a začal som sa venovať akordeónu. Bohužiaľ, v tomto období sa akordeón nevyučoval v žiadnom konzervatóriu a nebol ani žiaden akordeonista v Taliansku orientujúci sa na klasickú hudbu. … keď som hrával tieto koncerty a rozmýšľal o nich, zistil som, že som vystresovaný a nemôžem s týmto pocitom žiť. Vedel som, že toto nie je tá správna cesta. Dá sa povedať, že úplný začiatok v oblasti improvizácie sa objavil u mňa už v štrnástich rokoch, keď som hral populárnu taliansku hudbu a napadlo ma hrať ju variačne. Hral som so skupinou, ktorej som kázal hrať „len akordy a ja som si už len vymýšľal“…

Kedy vznikol Váš kontakt so Slovenskom?

Vznikol pred desiatimi rokmi prostredníctvom pána Čuchrana, ktorý ma pozval na akordeónový seminár do Košíc ako zástupcu talianskej firmy vyrábajúcej akordeóny. Pán Čuchran ma pozval nielen preto, že to bola konferencia o didaktike akordeónovej hry, ale aj kvôli prezentácii nových talianskych nástrojov.

Rád sa vraciate na Slovensko?

(so smiechom…) Ja rád hrám stále, aj tento rozhovor len hrám – improvizujem. (opäť vážne) Na Slovensku som vždy rád. Tu v Poprade som veľmi spokojný a milo prekvapený – ako je úžasne zorganizovaná táto súťaž, – aké sú tu úžasné koncerty a sprievodné akcie, – aká je tu kvalitná porota, v ktorej pracujem, – SOM VEĽMI SPOKOJNÝ!

Tento rozhovor, ale i stretnutia s vami počas MAS sú vždy plné optimizmu, veselosti a pohody?

A prečo nie? Teraz slniečko svieti, a keď napadne sneh, budem sa lyžovať. Je tu hudba a je tu vlastne všetko… Mojou filozofiou je zabudnúť na to, čo bolo, v kladnom i zápornom slova zmysle. Hľadím hlavne do budúcnosti. Som katolík, verím v Boha, takže z toho nemám strach. Koncentrujem sa len na súčasnosť.

Ste rodinne založený typ, takže všetok svoj voľný čas venujete svojej rodine. Nájde sa tam priestor aj pre nejaké hobby?

Máte pravdu, mám tri krásne deti. Moje srdce patrí hudbe, ale môj rozum si často cibrím pri počítači.

Zhovárala sa: Eva Karhútová