VIII. ročník MAS 2014

Rozhovor s porotcom ad. Januszom Paterom

spravca

Existuje rozdiel medzi starou akordeónovou školou a novým štýlom hry na akordeón?

Súčasný svet okolo nás sa mení a tým prináša nové spôsoby vyjadrovania pocitov a dojmov. V novom spôsobe hry hľadáme nové spôsoby výrazu, novej hudby, škály zvuku a akustiky. Vychádzame z novej kvality nástroja. To všetko sa mení na novú školu akordeónu. Sme svedkami vývoja veľkého spektra nových štýlov a interpretácie. Najvýznamnejším činiteľom evolúcie akordeónového sveta sú súťažné prehliadky, napríklad aj táto vaša súťaž v Poprade. Môžeme tu počuť výkony s peknou hudobnou estetikou hry, dynamikou fráz aj muzicírovaním. Na súťaži je rozhodujúce zvládnuť psychický tlak.

Rozpoznáte chyby z trémy od skutočných nedostatkov?

Hráč, ktorý zo svojho vnútra odovzdáva hudbu nemá trému, pretože tá ustupuje do úzadia. Aj nedostatky prípravy znamenajú veľké psychické napätie a znamenajú trému.

Je rozhodujúca dramaturgia súťažného programu, alebo vynikajúci hráč zahrá dobre čokoľvek?

V niektorých prípadoch by bolo možno lepšie prispôsobiť dramaturgiu úrovni účastníka.

Keď chystáte svojich žiakov na súťaž, čo im zvyknete radiť tesne pred vystúpením?

Vždy hovorím svojím študentom, že si musia uvedomiť radosť z hry, radosť z možností hrať v novom prostredí. Aby sa tešili na nové publikum, dokázali hrať pre nich, nie pre seba, zaujali rovesníkov, ale aj konkurentov. Vždy im vravím, že svojich konkurentov musia prijať a po súťaži sa stanú ich priateľmi.

Aká interpretácia barokových diel je podľa vás štýlová?

Štýlová hra barokovej interpretácie pozostáva z typickej barokovej artikulácie. Interpret musí hrať s chuťou a rešpektovať tzv. „manier“ ilustrovaný v tej dobe. Ideálne je, ak sa inštrumentalista dnešného nástroja priblíži charakteru zvuku typického barokovému inštrumentu.

Poďakovanie organizátorom súťaže

Medzinárodná súťaž v Poprade zaujíma významné miesto v prestížnych európskych podujatiach hudby mladých, talentovaných detí, študentov, zároveň umelcov. Toto pekné mesto pod Tatrami je hypnotizujúcim magnetom ľudí zamilovaných do akordeónu, umelcov a organizátorov, ktorí vytvárajú podujatiu sympatickú atmosféru. Moje poďakovanie patrí osobnostiam, ktoré taktiež svojou kvalitou prispievajú ku výnimočnej úrovni akordeónovej hry. Hudba, ktorej každý z nich odovzdáva svoj individuálny spôsob môže byť podaná iba v komfortných podmienkach zabezpečených prostredníctvom organizátorov. ,,Pani riaditeľka Katarína Kočišová i celý kolektív spolupracovníkov, vám patria slová najvyššieho uznania a vďačnosti.“ Vďaka vašej srdečnosti a ústretovosti, sa už teraz teším na ďalší ročník súťaže v Poprade. Láska k hudobnému umeniu, v príjemnej atmosfére motivuje do ešte hodnotnejších prezentácii na súťažnej scéne v Poprade. Srdečne ďakujem za krásne dojmy a priateľské stretnutia milovníkov umenia akordeónovej hry.

Janusz Pater

Rozhovor s Jozefom Demjanom

spravca

Existuje rozdiel medzi starou akordeónovou školou a novým štýlom hry na akordeón?

Áno existuje, dokonca vo viacerých rovinách významu tohto slova.

Na súťaži je rozhodujúce zvládnuť psychický tlak. Rozpoznáte chyby z trémy od skutočných nedostatkov?

Áno, rozpoznáme. Aktívni hráči to rozpoznajú veľmi ľahko.

Je rozhodujúca dramaturgia súťažného programu, alebo vynikajúci hráč zahrá dobre čokoľvek?

Dramaturgia je rozhodujúca. Máme takzvanú nevďačnú literatúru – sú to skladby, ktoré sú nevhodné na súťaž. Tu robí veľa pedagógov chybu vo výbere skladieb pre žiakov.

Ste zástancom súťažných prehliadok?

Som. Pre dobrého pedagóga by mali byť neodmysliteľnou súčasťou práce so žiakom.

Keď chystáte svojich žiakov na súťaž, čo im zvyknete radiť tesne pred vystúpením?

Choď a teraz im to ukáž! Hraj tak, ako by si hral posledný krát v živote a na chyby neber žiaden ohľad.

Aká interpretácia barokových diel je podľa vás štýlová?

Na túto tému existujú celé práce a nedá sa to vypovedať v pár vetách.

Napĺňa Vás vaša práca?

Iste, hovorím, že moja práca je môj koníček. Moji študenti rýchlo zistia, že moja hodina nemá 45 minút. Aj napriek všetkým životným peripetiám sa mi zatiaľ darí o tento ”luxus” neprísť.

Rozhovor s Alexandrom Kolomiytsevom

spravca

V akom veku ste sa rozhodli byť profesionálnym hudobníkom?

Ako 5 ročný som začal chodiť do hudobnej školy na akordeón. Od prvého momentu som sa zaľúbil do tohto nástroja. Hra na akordeón sa mi tak zapáčila, že ma nezaujímalo nič iné. Ani počítače ani potulky. Zaujímala ma iba hudba. Uvažoval som, čomu sa budem venovať, akú profesiu budem robiť. Hudba mi bola vlastná, blízka, tak som sa dal na hudobnú dráhu. Vyštudoval som konzervatórium u Vladimíra Orlova, našli sme spoločnú reč. Na súťažiach som mal dobré umiestnenia.

Koľko hodín denne sa venujete cvičeniu na nástroj?

Poznám hráčov, ktorí cvičia 5 hodín denne bez výnimky. Ja cvičím 1 hodinu denne iba 3 dni v týždni. Začínam ráno a všetko mám už vopred premyslené. Viem presne aký problém budem cvičiť, viem ako budem skladbu umelecky a výrazovo prednášať. Som na to maximálne sústredený. Po dvoch hodinách cítim, že cvičenie je už bez úžitku a prestávam byť sústredený. Pred súťažou a koncertom cvičím minimálne 2 hodiny 3 dni v týždni. Na začiatku kariéry som mal veľa vystúpení a súťaží, každý deň som bol v inom meste a na cvičenie nezostával čas. Cvičil som iba 1 deň v týždni.

Vaše ocenenia v akordeónovej hre sú výnimočné. prečo vlastne súťažíte?

Súťaž je pre mňa motivácia. Stretávam sa so svojími kolegami, porovnávam sa a mám snahu sa zdokonaľovať. Úspech muzikanta je v tom, že sa musíte neustále zlepšovať a nikdy nezastať. Musíte bežať a nielen ísť. Niektoré šikovné deti v umeleckej škole majú iba pár koncertov a stagnujú. Môj učiteľ mi vysvetlil, že bez neustálej práce nedosiahnem nič. Prestížne súťažné prehliadky sú pre mňa výbornou reklamou, kde môžem ukázať svoje JA. Pre každého je to príležitosť prezentovať sa a overiť si svoju úroveň. Úroveň súťaží veľmi intenzívne rastie.

Má u vás hodnotenie poroty na súťažiach veľkú váhu?

Bezpodmienečne áno. Poznám žiakov, ktorí počúvajú iba jedného učiteľa a myslia si, že jeho názor je správny. Pre mňa je dôležité poznať názor rôznych porotcov. Inak hodnotia interpretáciu v Afrike, inak v USA. Myslím, že tieto názory by mali medzi sebou komunikovať. Môže sa stať, že aj názor porotcu sa niekedy javí nesprávny. Treba to prehodnotiť ako radu a vybrať si to, čo je pre vás dôležité. V konečnom dôsledku muzikanti nehrajú pre muzikantov, ale pre ľudí.

Zdedili ste talent po niekom z rodiny?

Celá moja rodina hrala. Moja sestra si nakoniec vybrala matematiku. Otec hral na bajan, mama na akordeón, ale učiteľ ju bil po rukách, tak nedokončila ani umeleckú školu.

Ako vidíte svoj život v budúcnosti?

Moje plány sú veľmi veľké, až sa ich bojím vysloviť. Sú spojené s kolektívnou prácou. Rád by som hral v orchestri zloženom z rôznych nástrojov (flauta, klavír, atď). Akordeón v komornom zoskúpení je vodcovský nástroj. Rôzne zoskupenie nástrojov zaručuje široké publikum. Javí sa mi veľmi zaujímavé v dnešnej dobe postaviť súbor v takom zoskupení nástrojov aby získal výnimočnú farbu, charakter a šiel novou cestou a hľadal nové myšlienky.

Rozhovor s Otom Mellom

spravca

Viesť profesionálne teleso znamená nosiť ho neustále vo svojej mysli. Je to tak i u Vás?

Myslím, že tak ako dobrý remeselník rozmýšľa o svojej práci, keď je ňou motivovaný a vedec sa neustále zamýšľa nad svojim cieľom, tak aj my umelci, keď sme niečím nadchnutí, tak to neustále nosíme vo svojej mysli. Našťastie mám vedľa seba nadšených kolegov, ktorí sú tiež zapálení pre spoluprácu.

Ako si vyberáte repertoár pre orchester?

Počúvame všetkých, ktorí nám chcú dať námet. Sú to aj deti, kolegovia, ľudia z nášho okolia, rodina. Samozrejme rozhodujúce slovo o tom, čo zaradíme do repertoáru mám ja. Keď zahrá moje srdce, tak vtedy poviem áno.

Máte bohaté možnosti výberu?

Nemáme, ale našťastie si dokážeme sami aranžovať skladby. Snažíme sa najviac priblížiť originálu a zachovať jeho charakter, vtedy to má u publika najväčší úspech. Aranžujeme aj hudbu bežného života, pretože uchýliť sa konzervatívne k niečomu je nebezpečné. Potom sami seba vymedzujeme a priestor umenia sa zužuje.

Na vašom večernom koncerte ma oslovilo dielo Musica Slovaca od Iľju Zeljenku. Bolo ťažké ho naštudovať?

Využili sme pôvodný zápis pre sláčikový orchester a dodali sme tam flauty, violončelo, zvony pre atmosféru, bicie. Zaujímavé je, že sa toto náročné dielo veľmi páči dnešným deťom, ktoré žijú úplne iný život ako vyjadruje Musica Slovaca, možno i preto nám jeho naštudovanie diela trvalo iba dva mesiace.

Darí sa Vám zabezpečiť prirodzený kolobeh výmeny hráčov v orchestri?

Nie je umenie založiť orchester, ale je umením udržiavať ho natoľko, aby bol schopný podať na vystúpeniach solídny a hodnotný výkon. Na škole máme aj detský prípravný akordeónový orchester Akordeonika Baby. Žiaci, ktorí urobia konkurz a sú už technicky a muzikálne schopní zahrať kdekoľvek postupujú do Akordeoniky profi. Na konci školského roka máme verejné koncerty, kde máme svoj fanklub verejnosti a sme schopní naplniť 300 miestnu sálu.

Máte vo svojom orchestri aj sólistov, ktorí súťažia? Myslíte, že výborný sólista môže byť aj dobrý komorný hráč?

V orchestri máme dvoch sólistov, a dve komorné zoskupenia, ktorí súťažia aj na tejto prehliadke. Tí najlepší ostatných motivujú k lepším výkonom a myslím, že by boli viacerí schopní súťažiť aj sólovo. Hráč, ktorý je dobrý v komornom zoskupení je vynikajúci do orchestra. Máme to šťastie, že v našej umeleckej škole máme všetky možnosti organizačných foriem, či už komornú hru, alebo orchester.